Makov

Oficiálne stránky obce

Developed in conjunction with Ext-Joom.com

Developed in conjunction with Ext-Joom.com

Developed in conjunction with Ext-Joom.com

Developed in conjunction with Ext-Joom.com

V Makove boli ukončené pozemkové úpravy

Pôda, zdroj obživy, ale i mnohých svárov a priekov. Po celé stáročia, ale i v súčasnosti.

Jednou z úloh spoločnosti po roku 1989 je obnova právneho štátu a v jeho rámci zrovnoprávnenie všetkých druhov vlastníctva vrátane vlastníctva nehnuteľností.
A v tomto rámci je základnou úlohou štátu riadna štátom garantovaná evidencia vlastníctva.
V rokoch 1948 – 1989, súkromné vlastníctvo poľnohospodárskej a lesnej pôdy akoby zaniklo, začali sa preferovať kolektivizované formy využívania poľnohospodárskej a lesnej pôdy a utlmovalo sa postupne vedomie vlastníkov o ich vlastníckych právach. Preto štát prijal novú legislatívu, ktorou sa snažil upraviť a riadne zaevidovať a garantovať vlastnícke vzťahy k pôde. Ústava SR č. 460/1992 Zb., zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, zákon č. 180/1995 Zb. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách, zákony č. 265/1992 Zb. o zápisoch vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam a zákon č. 266/1992 o katastri nehnuteľností, predchodcovia dnešného katastrálneho zákona.

Aké bolo reálne uplatňovanie tejto legislatívy v praxi?

Štát začal obnovovať vlastnícke evidencie a upravovať vlastnícke vzťahy. V jednotlivých katastroch a obciach začali prebiehať tzv. zjednodušené registre pôvodného stavu a registre obnovenej evidencie pozemkov, podľa toho, kde sa vykonávali, či mimo zastavaného územia obce ( v extraviláne), resp. v zastavanom území (intraviláne) obce. Ľudskou rečou povedané, štát do katastra nehnuteľností prostredníctvom týchto registrov založil okrem C stavu katastra nehnuteľností tzv. E stav katastra nehnuteľností, ktorý nie je ničím iným, ako prepisom pozemkovej knihy do informačných systémov katastra nehnuteľností. Pozemková kniha sa oficiálne viedla niekedy do r. 1954, takže spracovatelia týchto registrov ju prakticky prepísali do informačného systému katastra nehnuteľností, pričom zohľadnili všetky právne listiny, ktoré nasledovali po roku 1954 (dedičské konania, kúpne zmluvy, rozličné rozhodnutia a pod.) . Výsledkom boli v C stave katastra nehnuteľností parcely bez reálneho vlastníka a v E stave, množstvo EKN parciel s nespočetným množstvom vlastníkov a množstvom tzv. neznámych vlastníkov. Pritom neznámi vlastníci nie sú nikto iní ako právni predchodcovia, spravidla rodičia, prarodičia, po ktorých nebol majetok reálne prededený. To sú tie dedičské rozhodnutia zo socializmu bez identifikácie, ktoré boli napísané: dedí určitú výmer poľnohospodárskej a lesnej pôdy v užívaní socialistickej organizácie. Zápisy ZRPS a ROEP-u do katastra nehnuteľností zase spustili lavínu dodatočných dedičských konaní. Chvalabohu, ale tam kde medzi dedičmi nedošlo k dohode i mnoho nových svárov. Realitou však je, že veľké množstvo ľudí tento proces neuskutočnilo a v katastroch ostáva stále množstvo tzv. neznámych vlastníkov. Kvalita uskutočnených registrov – ZRPS, resp. ROEP-ov veľmi výrazne ovplyvňuje kvalitu následnej etapy usporiadania vlastníctva a vlastníckych vzťahov, ktorými sú pozemkové úpravy.

Čo sú to pozemkové úpravy? Dnes sú často spomínané v správach televízií.

Odcitujem Vám citáciu zo zákona. Obsahom pozemkových úprav je racionálne priestorové usporiadanie pozemkového vlastníctva v určitom území a ostatného nehnuteľného poľnohospodárskeho a lesného majetku s ním spojeného, vykonávané vo verejnom záujme v súlade s požiadavkami a podmienkami ochrany životného prostredia a tvorby územného systému ekologickej stability, funkciami poľnohospodárskej krajiny a prevádzkovo ekonomickými hľadiskami moderného poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a podpory vidieka.

Pozemkové úpravy zahŕňajú:

a/ zistenie a nové usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov ako aj súvisiacich iných vecných práv v obvode pozemkových úprav a nové rozdelenie pozemkov (scelenie, oddelenie alebo i iné nové úpravy pozemkov).
b/ technické, biologické, ekologické, ekonomické a právne opatrenia súvisiace s novým usporiadaním právnych pomerov.

Skúste to povedať nie odbornou terminológiou, čo bolo cieľom pozemkových úprav v Makove?
Je to pomerne odborná vec, takže možno sa to až tak ľudsky nedá povedať.
Cieľom bolo v extraviláne obce sceľovanie, parcelácia, usporiadanie pozemkov, rozmiestňovanie druhov pozemkov a s tým súvisiaci výkon právnych, terénnych, komunikačných, vodohospodárskych, protieróznych a ekologických opatrení s úlohou zlepšiť obhospodarovanie pôdy a prevádzkové pomery, sprístupniť pozemky, zlepšiť životné podmienky na vidieku a usporiadať vlastnícke vzťahy v spravovanom území. Pôvodný stav bol totiž taký, že v Makove k jednej parcele bol priemerný počet spoluvlastníkov 15,27, boli neusporiadané vlastnícke pomery, boli neprístupné pôvodné pozemky, bol nesúlad medzi evidenciou v KN stave a ich skutočným užívaním, bola nejasná hranica medzi poľnohospodárskym a lesným pôdnym fondom.
Ľudia boli zvyknutí, že niečo v extraviláne užívali, resp. to obhospodarovali u poľnohospodárskeho pôdneho fondu majetky, družstvá, resp. po revolúcii ich nasledovníci a u lesného pôdneho fondu zase Lesy SR, resp. po revolúcii ich nasledovníci. Avšak v právnom stave po zápisoch ZRPS a ROEP- ov ľudia nevlastnili pozemok, ktorý užívali, ale iba nejaký podiel. To je tých 15,27 spoluvlastníkov na jednu parcelu. No a pozemkové úpravy prakticky scelili vlastnícke podiely jednotlivých vlastníkov v obvode projektu pozemkových úprav do jedného, resp. viacerých pozemkov, kde je už vlastník konkrétny spravidla už iba v jednej jednine ( v celosti). Takto to však nebolo možné zrealizovať u lesného pôdneho fondu, takže v tomto prípade u lesov zostali zapísaní jednotliví spoluvlastníci v podieloch, avšak vymazal sa z katastra tzv. E stav katastra nehnuteľností, nakoľko sa preniesol do registra C. No a ku každému pozemku sa nakreslila v mape prístupová cesta, ktorá bola spravidla daná do vlastníctva obce. Vytvorili sa nové mapy so súčasnou presnosťou merania a tie sa zapísali do katastra nehnuteľností.

Takže ak to zhrniem:

Výsledkom je nové mapovanie takmer celého extravilánu s presným zameraním polohopisu a výškopisu modernými geodetickými metódami, maximálne scelenie vlastníctva takmer na princípe 1 pozemok – 1 vlastník okrem lesného pôdneho fondu. A takmer každý pozemok je reálne prístupný z verejného pozemku.
Čiže každý vlastník je spravidla výlučným vlastníkom reálneho poľnohospodárskeho pozemku, ktorý je prístupný z verejnej mapovanej prístupovej komunikácie. A čiastočne to takto je i u lesnej pôdy, ale tých spoluvlastníkov je reálne viac. Úplne sa „ stratil“ v obvode projektu pozemkových úprav E stav katastra nehnuteľností.


Aké práce boli vykonané v rámci pozemkových úprav?

- Práce v bodovom poli.
- Prešetrenie, vytýčenie, zameranie, zobrazenie a trvalé označenie hranice obvodu pozemkových úprav.
- Účelové mapovanie polohopisu v obvode projektu pozemkových úprav.
- Účelové mapovanie výškopisu v obvode projektu pozemkových úprav.
- Aktualizácia máp BPEJ a ocenenie pozemkov a porastov.
- Register pôvodného stavu po ROEP - e a ZRPS
- Návrh miestneho územného systému ekologickej stability územia pre účely PPÚ.
- Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia v obvode PPÚ.
- Zásady pre umiestnenie nových pozemkov.
- Plány spoločných nariadení a opatrení a plány verejných nariadení a opatrení /cesty/.
- Rozdeľovací plán vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu.
- Vykonanie projektu pozemkových úprav, ktoré spočíva v pláne prechodu na hospodárenie v novom usporiadaní, podrobnom vytýčení a označení lomových bodov hraníc nových pozemkov a rozdeľovací plán vo forme obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním.

Ako práce prebiehali.

V roku 1997 bol v Makove ukončený Zjednodušený register pôvodného stavu v extraviláne obce.
V roku 2004 bol v Makove ukončený Register obnovenej evidencie pozemkov v zastavanom území (intraviláne ) obce.

V Makove sme mali ukončené ZRPS a ROEP , takže sme mali splnený základný predpoklad pre presadenie pozemkových úprav, ktoré sú v SR tak, ako všetky zásadné veci, spravidla financované cez eurofondy.
Po celej mašinérii žiadostí v roku 2005 prebehlo prípravné konanie a až do r. 2009 zasa mašinéria ich reálneho nariadenia a zazmluvnenia.
Takže v r. 2009 rozhodnutím č. 2009/00415/A06 Obvodného pozemkového úradu v Čadci boli pozemkové úpravy v Makove nariadené a reálne zazmluvnené Geodéziou Žilina prostredníctvom rezortu Ministerstva pôdohospodárstva. Bolo založené Združenie účastníkov pozemkových úprav a reálne sa začala práca združenia účastníkov, Obvodného pozemkového úradu v Čadci, v súčasnosti Okresného úradu Čadca - pozemkového a lesného odboru a spracovateľa Geodézia Žilina.

Na základe výsledku verejnej súťaže bola za zhotoviteľa projektu pozemkových úprav vybratá GEODÉZIA Žilina a.s., s ktorou uzavrelo Ministerstvo pôdohospodárstva SR dňa 10.02.2009 zmluvu o dielo č. 1/ZA/09.
Obvod pozemkových úprav bol stanovený komisionálne za účasti zástupcov Obvodného pozemkového úradu Čadca, Slovenského pozemkového fondu, obce Makov, zástupcov jednotlivých pozemkových spoločenstiev a zástupcov vlastníkov pozemkov. Do obvodu projektu pozemkových úprav bolo zahrnuté celé katastrálne územie s výnimkou súvislých lesných celkov a intravilánu obce Makov.
Práce na PPU začali vypracovaním úvodných podkladov k projektu, z ktorých ako prvá bola etapa aktualizácie bodového poľa.

Nové body PPBP boli určené v 3. triede presnosti, stabilizované umelým znakom M4 ( 46 bodov). Body boli navrhnuté na miestach, kde by nemalo dôjsť k ich zničeniu. Vybudovalo sa 46 nových bodov PPBP.

Po založení bodového poľa nasledovala etapa vytýčenia, zamerania a trvalého označenia hranice obvodu PPÚ.
Správny orgán na základe komisionálnej obhliadky v teréne a po dohode s príslušnými orgánmi odovzdal spracovateľovi predbežnú hranicu obvodu PPÚ. Obvod PPÚ predstavuje približne polovicu výmery celého katastrálneho územia Makov. Vonkajšia hranica obvodu PPÚ je s výnimkou usporiadaných lesných častí (LV v registri C-KN) totožná s katastrálnou hranicou. Vnútornú hranicu obvodu PPÚ tvoria pozemky v zastavanom území obce, ktoré boli vyňaté z obvodu pozemkových úprav.
Novú upresnenú hranicu bolo potrebné nielen vytýčiť a zamerať, ale jej význačné body aj v teréne stabilizovať. Na základe návrhu spracovateľa po dohode so správou katastra bolo odsúhlasených 156 význačných lomových bodov hranice, ktoré boli v teréne stabilizované. Stabilizácia bola vykonaná betónovými kameňmi s rozmermi cca 10x10x60 cm. Kamene boli osadené na miestach s predpokladom ich dlhodobého zachovania. Po dohode so správou katastra nebola stabilizovaná hranica medzi poľnohospodárskymi a lesnými pozemkami. Etapa bola spracovávaná od júla do novembra roku 2009.

V mesiacoch december 2009 – november 2010 pokračoval spracovateľ prácami na tretej ucelenej časti PPÚ – účelovom mapovaní polohopisu v obvode projektu pozemkových úprav. Účelom mapovania polohopisu v obvode PPÚ v katastrálnom území Makov bolo aktualizovať podkladový stav pre potreby PPÚ tak, aby výsledný elaborát spĺňal kritériá tretej triedy presnosti a bol v súlade so skutočným stavom v teréne.
Úlohou mapovania polohopisu bolo predovšetkým určenie skutočných hraníc parciel a kultúr, následne určenie výmer parciel, druhov pozemkov, ako aj spracovanie hodnoverného podkladu pre reálne ocenenie pozemkov.

V mesiacoch december 2009 – november 2010 pokračovali práce aj na štvrtej ucelenej časti PPÚ – účelovom mapovaní výškopisu v obvode projektu pozemkových úprav. V lesnom pôdnom fonde bol výškopis prevzatý zo Základnej mapy SR v mierke 1:10 000.

Po spracovaní operátu obvodu PPÚ spracovateľ pokračoval v mesiacoch december 2010 až november 2011 v spracovaní ďalších úvodných podkladov a to aktualizácii bonitovaných pôdnoekologických jednotiek (ďalej len “BPEJ“), ocenení pozemkov a spracovaní registra pôvodného stavu. Pre potreby registra pôvodného stavu bolo potrebné oceniť všetky pozemky, ktoré sú predmetom pozemkových úprav. Taktiež bolo potrebné oceniť trvalé porasty a špeciálne kultúry. Ocenenie pozemkov sa vykonalo na podklade máp BPEJ.
Pri oceňovaní sa vychádzalo z vyhlášky 465/1991 Zb. Ministerstva financií Slovenskej republiky z 25. októbra 1991 o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, viď. § 42g zákona č.330/1991 Zb. o pozemkových úpravách v znení neskorších predpisov.

Spracovanie RPS bolo rozdelené do nasledovných etáp:
zaobstaranie vstupných podkladov z Informačného systému katastra nehnuteľností (ďalej len „ISKN“) a iných zdrojov, určenie parciel v obvode pozemkových úprav, ocenenie pozemkov, aktualizácia RPS, príprava a tlač písomnej časti RPS, príprava a tlač grafickej časti RPS, vyhotovenie štatistických údajov, zverejnenie RPS, prerokovanie a vyriešenie námietok k RPS, schválenie RPS.
Poslednou etapou v rámci spracovania úvodných podkladov bolo vyhotovenie všeobecných zásad funkčného usporiadania územia v nadväznosti na miestny územný systém ekologickej stability.
Hlavným cieľom všeobecných zásad funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav je navrhnúť vhodný spôsob funkčného využívania územia v obvode pozemkových úprav, ako aj infraštruktúru vidieckej krajiny formou technických, biologických, ekologických, ekonomických a právnych opatrení.

Po spracovaní a schválení úvodných podkladov zhotoviteľ vypracoval návrh nového usporiadania územia v obvode PPÚ. Prvou etapou tejto ucelenej časti bolo spracovanie zásad pre umiestnenie nových pozemkov (ďalej len „zásady").

V rámci prerokovania návrhu zásad sa určili všeobecné princípy postupov pri umiestňovaní nových pozemkov pre každého vlastníka. Zároveň sa vypočítala hodnota príspevku na spoločné zariadenia. Návrh zásad aj s grafickou prílohou sa zverejnil na obci a text zásad s grafickou prílohou sa doručil každému známemu účastníkovi so známym pobytom a správcom zo zákona do vlastných rúk.

Po zvážení všetkých informácií a návrhov rozpracovaných vo Všeobecných zásadách funkčného usporiadania krajiny sme pristúpili k riešeniu spoločných a verejných zariadení a opatrení. Do spoločných zariadení boli navrhnuté komunikačné zariadenia a opatrenia.
Na základe výpočtov uvedených vo všeobecných zásadách možno charakterizovať krajinu ako ekologicky stredne až veľmi stabilnú. Medzi ekologické opatrenia sme zaradili miestne biocentrá, interakčné prvky, regionálny terestrický biokoridor a miestne biokoridory (potoky). Tieto opatrenia plnia zároveň aj funkciu vodohospodárskych a krajinotvorných opatrení.
Súčasťou plánu spoločných zariadení a opatrení sú bilancie plôch, ktoré sú potrebné na realizáciu navrhovaných spoločných zariadení a opatrení. Percentuálny príspevok vlastníkov pozemkov na spoločné zariadenia a opatrenia je 2,5%.
Pre vypracovanie návrhov ako aj následných projektov sa realizovalo polohopisné a výškopisné zameranie pásov pre projektovú dokumentáciu.

V nasledujúcej etape pokračovala GEODÉZIA Žilina prácami na rozdeľovacom pláne vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu v obvode PPÚ. Rozdeľovací plán vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu predstavuje nové usporiadanie pozemkov v obvode PPÚ. Sú v ňom syntetizované výsledky predchádzajúcich etáp a naplno sa v ňom prejavuje efekt pozemkových úprav. Práce na vyhotovení rozdeľovacieho plánu začali v auguste 2013. Hlavnými podkladmi na vykonanie prác boli register pôvodného stavu, všeobecné zásady funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav, polohopisná a výškopisná mapa územia, cenová mapa.
Obvodný pozemkový úrad v Čadci pozval každého známeho vlastníka na prerokovanie návrhu, ktoré sa uskutočnilo na Obecnom úrade v Makove, kde boli vlastníci oboznámení s navrhovaným riešením a bola s nimi spísaná zápisnica. Návrh bol tiež prerokovaný s obcou, so Slovenským pozemkovým fondom ako správcom pozemkov vo vlastníctve štátu a pozemkov neznámych vlastníkov a s inými právnickými osobami. Po zapracovaní pripomienok vlastníkov do návrhu bol konečný návrh registra nového stavu zverejnený v obci a boli vyhotovené výpisy z registra nového stavu, ktoré boli zaslané vlastníkom, správcom a oprávneným z ťarchy. Slovenskému pozemkovému fondu a Lesom Slovenskej republiky boli zaslané výpisy v elektronickej forme.
Okrem vyrovnania v pozemkoch podľa § 11 zákona č. 330/1991 o pozemkových úpravách v znení neskorších predpisov došlo aj k vyrovnaniu v peniazoch, ktoré sa týkalo 7 vlastníkov, ktorí vlastnili pozemky s výmerou do 400 m2 v celkovej výmere 129 m2 a v hodnote 92,26 €.
Projekt pozemkových úprav bol správnym orgánom schválený 15.03.2017.

Po schválení rozdeľovacieho plánu správny orgán nariadil 27.03.2017 jeho vykonanie. Vykonaním projektu je vypracovanie plánu prechodu na hospodárenie v novom usporiadaní, vytýčenie a označenie lomových bodov hraníc nových pozemkov a spracovanie rozdeľovacieho plánu (obnovou alebo rozdeľovacieho geometrického plánu).

Vytýčenie a označenie lomových bodov hraníc nových pozemkov sa v konaní o pozemkových úpravách vykonalo dvakrát. Prvýkrát sa vytýčili a označili význačné lomové body hraníc nových pozemkov. Význačnými lomovými bodmi sa rozumejú body hranice obvodu projektu, verejných a spoločných zariadení a opatrení a rozhraničenie poľnohospodárskej pôdy a lesných pozemkov. Práce na vytyčovaní a stabilizácii bodov začali v auguste 2016.
Druhýkrát sa vytýčili a označili podrobné lomové body hraníc nových pozemkov. Práce na vytyčovaní podrobných bodov začali v apríli 2017. Správny orgán určil rozsah vytyčovacích prác. Vytýčených bolo spolu 1659 nových parciel s celkovou výmerou 379,71 hektárov. S vlastníkmi bolo spísaných 755 vytyčovacích protokolov. Vytýčené body boli v teréne dočasne stabilizované drevenými kolíkmi.
Po vytýčení pozemkov nasledovalo vyhotovenie podkladov pre zápis údajov z projektu do katastra. Podkladom pre zápis údajov z projektu do katastra je rozdeľovací plán obnovou. 01.02.2018 boli na OÚ Čadca - katastrálnom odbore pozastavené zápisy v obvode PPÚ. Zhotoviteľ následne aktualizoval RPS a RNS a spolu s výsledným elaborátom rozdeľovacieho plánu obnovou ich odovzdal na úradné overenie. Po úradnom overení vydal správny orgán rozhodnutie o schválení vykonania projektu pozemkových úprav.

Aké sú výsledky pozemkových úprav v makovskom extraviláne rečou čísiel?

Výmera katastrálneho územia Obce Makov je 4 605 ha.

Výmera obvodu projektu pozemkových úprav v ha - 2562
Výmera poľnohospodárskej pôdy v obvode projektu pozemkových úprav v ha – 1064
Výmera lesných pozemkov v obvode projektu pozemkových úprav v ha - 1498
Stav pozemkov a vlastníckych vzťahov k nim po vykonaní projektu pozemkových úprav:
Počet nových parciel - 6872
Počet vlastníkov nových parciel – 5335 (známych 2756, s neznámym pobytom 2579)
Počet vlastníckych vzťahov – 77204
Priemerný počet spoluvlastníkov na novej parcele - 11,23
Vytýčených bolo spolu 1659 nových parciel s celkovou výmerou 379,71 hektárov.

Dielo je ukončené. Môžu byť spokojní vlastníci pozemkov.

Vykonané dielo treba vidieť v dvoch rovinách. Čo prinieslo konkrétnym vlastníkom a čo obci a štátu.
Podľa predchádzajúcich číselných výsledkov je počet vlastníkov nových parciel 5 335, ale známych vlastníkov je iba 2 756 a s neznámym pobytom 2 579 vlastníkov, čiže až 48,33 % je tzv. neznámych vlastníkov, ktorých aj po vykonaní projektu budú zastupovať Slovenský pozemkový fond a Lesy SR. To je stále neutešený stav, takmer polovica pôdy v extraviláne nemá konkrétneho vlastníka. Takže reálny výsledok by mal byť pre známych vlastníkov pozitívny, najmä u poľnohospodárskej pôdy. Konkrétni vlastníci môžu svoj majetok v 1/1 konečne reálne vlastniť, užívať, obhospodarovať, brať z neho úžitky, a nie ako to bolo doposiaľ, kedy mali vlastníci pozemky v nekonečných spoluvlastníckych podieloch. Môžu byť predmetom dedenia, kúpy, predaja v celosti, obnoví sa trh s pôdou. Bohužiaľ k reálnej deľbe lesa sme v terajšom ekonomickom prostredí nenašli odvahu a lesné pozemky ostali zapísané v spoluvlastníckych podieloch. Z celkového obvodu projektu pozemkových úprav lesné pozemky predstavovali 58,47 %, takže ten výsledok s priemerným počtom spoluvlastníkov na jednej parcele 11,23 je značne klamlivý, pretože zohľadňuje podielové spoluvlastníctvo práve u lesných pozemkov.
No a prirodzene, dielo sa vykonávalo komunikáciou so všetkými 2 756 známymi vlastníkmi, takže je to obrovský počet ľudí , s ktorými správy orgán Okresný úrad Čadca - pozemkový a lesný odbor a dodávateľ diela Geodézia, a.s. prišli do styku. Vysvetliť proces takémuto počtu ľudí je vždy obťažné. Takže vždy budú spokojnejší ľudia, ktorých pozemky nadväzujú na zastavané územie, pričom v budúcnosti ich priamo môžu využiť na obhospodarovanie, prípadne zástavbu. Boli sme úprimne prekvapení, že mnoho ľudí proces pochopilo a tak si dali pozemky neznámych vlastníkov svojich právnych predchodcov nakresliť vedľa svojich vlastnícky vysporiadaných pozemkov, s tým, že si ich vysporiadajú v budúcnosti. Ale boli i ľudia, ktorí nepochopili, že im môže byť reálne vyčlenená výmera iba pozemkov, ktoré reálne vlastnia v katastri nehnuteľností a nie tých, ktoré užívali, pričom obdobie 29 rokov od revolúcie vôbec nevyužili na to, aby si vysporiadali svoje vlastníctvo.
Kde majú pôdu vyčlenení neznámi vlastníci?
Majú ju normálne vyčlenenú v pozemkoch v1/1 a právni nasledovníci si túto pôdu budú môcť vysporiadať . Ale buďme k sebe úprimní, bolo už na to takmer 29 rokov od revolúcie a každým rokom sa čoraz viac stráca kontakt ľudí so svojim vlastníctvom po právnych predchodcoch. A koľko ľudí je dnes, že chcú hospodáriť na pôde.
A čo ste mysleli druhou rovinou. Čo prinieslo obci a štátu?
Prinieslo novú kvalitu evidencie vlastníckych vzťahov. Prinieslo pre štát nové mapovanie na úrovni 21. storočia, funkcie, ktoré budú využívať štát, geodeti, projektanti pre spravovanie krajiny.
A pre obec vysporiadané vlastnícke vzťahy k cestám mimo zastavaného územia ( v extraviláne) , ktoré boli v projekte pozemkových úprav dané do vlastníctva obce, taktiež evidenčný prínos /miestne dane/, iný prístup k stavebnému poriadku a rozvoju stavebných plôch / vysporiadané pozemky, uľahčenie realizácie všetkých líniových stavieb/, uľahčenie správy vlastného územia. Možnosť realizovať ďalšie etapy pozemkových úprav.

Koľko stálo celé dielo a kto ho zaplatil?

Celé bolo financované z prostriedkov EÚ, Národného strategického rámca 2007 – 2013 a Partnerskej dohody EÚ 2014-2020, v sume 1 478 135,38 EUR s DPH.
Názov projektu: Projekt pozemkových úprav Makov

Správny orgán: Okresný úrad Čadca – pozemkový a lesný odbor

Číslo zmluvy o dielo: 1/ZA/09 z 10.02.2009 a jej dodatkov č. 1 až 5

Objednávateľ prác: Ministerstvo pôdohospodárstva SR, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava

Zodpovedný projektant: Ing. Vladimír Stromček, Geodézia Žilina, a. s.

Vedúci projektu: Ing. Beáta Bazgerová, Okresný úrad Čadca -pozemkový a lesný odbor

Ako hodnotíte z pohľadu Združenia účastníkov pozemkových úprav celý proces a konkrétne dielo Pozemkových úprav Makov. Čo by ste doporučili na vylepšenie stavu štátu.

Dnes sú pozemkové úpravy vďačnou témou v médiách v súvislosti s rozličnými témami pozemkových mafií. Nedávno v televízii Ministerstvo pôdohospodárstva oznámilo začatie pozemkových úprav v ďalších katastrálnych územiach. Treba si uvedomiť, že ukončené pozemkové úpravy sú v okrese Čadca iba v Dlhej nad Kysucou, v Turkove, v Dunajove a teraz v Makove z jednotlivých katastrov obcí okresu Čadca. V médiach prebehla správa, že ak by pozemkové úpravy mali prebiehať v celej SR, je to práca na celých 100 rokov. Je treba si uvedomiť, že je to naozaj vysoko odborná práca, na ktorú SR nemá asi ani potrebné kapacity. V Makove prebiehali pozemkové úpravy od r. 2009 do r. 2018. Je to naozaj neúmerne dlhá doba na realizáciu projektu. Čiže doporučil by som jednoznačne kratšie obdobie realizácie. A jednoznačne by som upravil legislatívu a tom v tom smere, aby si v rámci pozemkových úprav mohli zjednodušenou formou podiely neznámych vlastníkov osvedčiť ich právni nástupcovia. Teraz to nejde vôbec a registre ZRPS a ROEP vykazujú časté chybovosti. Čiže pripustiť i opravy týchto registrov pôvodného stavu v pozemkových úpravách.
A hlavne upraviť legislatívu, aby ďalším dedením sme opätovne v už ukončených pozemkových úpravách jednotlivých katastrov nedosiahli po 50 rokoch stav ako bol pred pozemkovými úpravami, kde sa pozemok v 1/1 opätovne stane pozemkom, ktorí budú dedičia vlastniť v spoluvlastníckych podieloch.

A čo treba vykonať po ukončení pozemkových úprav v Makove z pohľadu vlastníka, obce, užívateľov poľnohospodárskej a lesnej pôdy?

Z pohľadu vlastníka, kto si chce pozemok obhospodarovať a užívať, môže. Starú úrodu zo zákona si v roku 2018 zobral terajší užívateľ, od nového roku 2019 nový vlastník.
Od obce sa očakáva, že nanovo sa budú musieť podať daňové priznania vlastníkmi a nájomcami a nájomcovia poľnohospodárskej a lesnej pôdy budú musieť nanovo uzatvoriť s vlastníkmi, ktorí si nebudú obhospodarovať najmä poľnohospodársku pôdu sami, nové nájomné zmluvy.
PPÚ k. ú. Makov bol zapísaný do katastra nehnuteľností 28.8.2018.

Všetci vlastníci sa môžu pozrieť na svoje vlastníctvo na oficiálnej stránke katastra nehnuteľností www.katasterportal.sk.

Z pohľadu obce, resp. obhospodarovateľov a nájomcov poľnohospodárskej a lesnej pôdy treba začať pracovať na systéme údržby, prevádzky a výstavby novonadobudnutého majetku – prístupových komunikácií a uchádzať sa o eurofondové zdroje vyčlenené v Partnerskej dohode EÚ 2014 – 2020 na realizáciu ďalšej etapy pozemkových úprav a to na konkrétny výkon technických, biologických, ekologických opatrení súvisiacich s novým usporiadaním právnych pomerov. Takto napr. postupovala nedávno obec Dlhá nad Kysucou, ktorá vybudovala technicky a stavebne nové prístupové komunikácie v extraviláne obce, alebo v Makove napr. Lesné spoločenstvo Kysučné z európskych programov určených na tieto účely.


S predsedom Združenia účastníkov pozemkových úprav v Makove - Ing. Mariánom Masnicom a vedúcou Projektu pozemkových úprav k.ú. Makov - Ing. Beátou Bazgerovou sa zhováral Ladislav Paštrnák