Makov

Oficiálne stránky obce

Developed in conjunction with Ext-Joom.com

Developed in conjunction with Ext-Joom.com

Developed in conjunction with Ext-Joom.com

Developed in conjunction with Ext-Joom.com

Osobnosti obce


Ladislav Marschalko

Ladislav Marschalko – učiteľ, organista, kronikár-  sa narodil 16. 4. 1915 v našej malebnej dedinke pod horami v Makove. Narodil sa ako piaty syn učiteľa – organistu Jozefa Marschalka a jeho manželky Heleny. Tu, v Makove, prežil aj svoje detstvo a vychodil Národnú školu ročníky 1.-5., ktoré absolvoval spolu so svojím bratom Júliusom. Po jej ukončení chodil na Reálne gymnázium do Žiliny a neskôr na Učiteľský ústav v Turčianskych Tepliciach. Odtiaľ prichádza pôsobiť ako učiteľ do rodného Makova. Makovu zostáva verný až do roku 1971, kedy odchádza učiť do Čadce. V Čadci sa usadil aj s manželkou.

Ján Gotčár (Gočár)

 Ján Gotčár (Gočár)  (1823 – 1883) – makovský rodák, ktorý významne prispel k zmene školského systému v Uhorsku, bol významný národovec, publicista a spoluzakladateľ Matice slovenskej. Narodil sa 1. júna 1823 v Makove a zomrel 19. augusta 1883 v Bratislave – Rači.

Po absolvovaní katolíckej teologickej fakulty v Banskej Bystrici pôsobil ako kňaz v Pešti. Revolučné roky 1848-49 prežil opäť v Banskej Bystrici ako profesor gymnázia a tajomník výboru Zvolenskej stolice, aktívne podporujúc štatoprávne snahy o národnú emancipáciu Slovákov. V päťdesiatych rokoch bol najskôr riaditeľom gymnázia v Užgorode a potom hlavným dozorcom škôl v rumunskom Veľkom Varadíne (slov. historický názov mesta Oradea). Mal veľký podiel na založení Matice Slovenskej. Spolu s V. Paulíny-Tóthom a J. Franciscim tvoril delegáciu, ktorá Kráľovskej námestnej rade vo Viedni predložila žiadosť o povolenie Matice Slovenskej. Spoluzakladal slovenské katolícke gymnázium v Kláštore pod Znievom a podporoval duchovne i materiálne slovenských katolíckych študentov.

Ján Lendvai

Sample Image Ján Lendvai (1881 - 1931) - (pôv. Lušniak, príp. Lušňák) pedagóg a èinovník v oblasti školstva a kultúry, vysokoškolský profesor v Debrecíne.Narodil sa 19. októbra 1881 v Oščadnici, okr. Čadca a zomrel 19. augusta 1931 v    Prievidzi.
 Vo verejnosti je známy ako učiteľ (získal 3 doktoráty ThDr., PhDr., RNDr.), spisovateľ (bol reálnym kandidátom na Nobelovu cenu), prírodovedec a agronóm. Vedeckú činnosť rozvíjal v biológii bakteriológii, fyziológii, anatómii a v mikroskopickej technike.

Pavol Bilík

Sample ImagePavol Bilík (1916 - 1944) - narodil sa 17. 11. 1916 v Makove.
Počas vypuknutia SNP pôsobil v Starom Smokovci ako príslušník finančnej stráže. V jej oddieli bojoval proti nemeckým okupantom. Dňa 7. septembra 1944 padol do zajatia  a o deň neskôr bol vo veku 28 rokov fašistami v Kežmarku popravený. In memoriam bol povýšený na kapitána.
Jeho meno nesie známa chata pod Hrebienkom vo Vysokých Tatrách.
Každoročne sa v Makove na jeho počesť koná branný pretek "Memoriál Pavla Bilíka".

Milan Greguš

Milan Greguš sa narodil  19. 9. 1934 na hrebeni Javorníkov, v osade u Greguší. V roku 1962 sa stal prvým slovenským absolventom odboru "reštaurovanie umelecko-historických" pamiatok na VŠMU v Bratislave. Jeho prvou významnou prácou bolo reštaurovanie najstaršieho štvorkrídlového gotického oltára z roku 1380 z majetku SNG. Spolupracoval na architektonicko - historických prieskumoch Bratislavského hradu a reštaurovaní mnohých bratislavskýh pamiatok, napr. palác De Pauly, reštaurácia u Dežmára, domy na Klariskej ulici, Rybárka brána. V roku 1968 odchádza z Bratislavy na stredné a východné Slovensko.

Rudolf Matter

Rudolf Matter (1857 - 1930) - bol prvým zvoleným richtárom Makova. V tejto funkcií pôsobil v rokoch 1895 - 1898. Celoživotnou záľubou tohto uznávaného odborníka na lesné hospodárstvo bola história. Svoje príspevky, najmä z oblasti histórie lesného hospodárstva a drevárskeho priemyslu na Kysuciach, publikoval v rokoch 1902 - 1903 v prvých číslach najstarších kysuckých novín - Czaczai Határor (Čadčiansky pohraničiar). V roku 1907 vydal v nemčine a maďarčine "Dejiny mesta Čadce a jeho okolia" (kde bol tiež richtárom). Táto kniha po prepracovaní a doplnení bola v roku 1927 vydaná pod názvom "Kysucký dejepis".V obci je po ňom pomenovaná jedna z najkrajších turistických trás "Cesta Rudolfa Mattera".(Viď Turistické trasy)